K 21. augustu

Autor: Juraj Petrovič | 21.8.2014 o 18:35 | Karma článku: 11,38 | Prečítané:  1069x

Pre tých, ktorých by to zaujímalo, tu je pár slov, ktoré dnes zazneli na námestí SNP.

Pred 46 rokmi bolo toto námestie plné vojakov, tankov a ľudí, ktorí sa zobudili do okupovanej vlasti.

Dnes sme sa tu zišli preto, aby sme si pripomenuli tieto okamihy a zároveň vyjadrili svoj postoj k podobnej agresii, ktorá sa odohráva neďaleko našich vlastných hraníc.

Zlo, ktoré sa snaží zabrániť rastu slobody a demokracie v záujme udržania osobnej moci je opäť na postupe. A je to zlo, ktoré sa niekedy ťažko identifikuje.

C.S.Lewis vo svojich Radách skúseného diabla už v roku 1942 presne definoval zlo, ktoré hrozí dnes aj nám:

Najväčšie zlo sa nedeje v nejakých kriminálnych dúpätiach, o ktorých tak rád písal Dickens. Nedeje sa dokonca ani v koncentračných, či pracovných táboroch. V nich vidíme len jeho konečné dôsledky. Je vymýšľané, nariaďované a vykonávané v jasných, vykurovaných, dobre osvetlených kanceláriách s hrubými kobercami, tichými mužmi v bielych golieroch, s ostrihanými nechtami a hladko oholenými tvárami, ktorí nemusia zvyšovať svoj hlas.

Ronald Reagan vo svojom prejave o Ríši zla k tomu dodal: „Práve preto, že títo tichí muži nezdvíhajú svoj hlas, pretože často hovoria ukľudňujúcim tónom bratstva a mieru, pretože tak, ako mnohí diktátori pred nimi vždy kladú len svoju poslednú teritoriálnu požiadavku, niekto by si mohol myslieť, že vyhovieť a brať ich sľuby vážne, že prispôsobiť sa ich agresívnemu správaniu je múdre a nevyhnutné. Ale ak nás dejiny niečo naučili, je to skúsenosť, že naivné ustupovanie, alebo od reality odtrhnuté vnímanie agresora sú hlúpe a nebezpečné. Znamenajú zradu našej minulosti a mrhanie našou slobodou.“

To, čo sa dnes deje na Ukrajine, boj o nezávislosť suverénneho štátu, ktorý proti nej vedie Rusko pomocou svojich agentov a v Rusku vycvičených žoldnierov, je opakovanie veľmi podobného scenára, aký používal Hitler v rokoch tridsiatych a ktorý neskôr sovietski imperátori dotiahli do dokonalosti v Maďarsku v roku 1956 a v Československu v roku 1968 alebo aj v Afganistane v roku 1979. Dodávky zbraní a systémov, ktoré spôsobili smrť vyše 300 nevinných cestujúcich civilného lietadla sú zločinom za hranicou akéhokoľvek vojenského konfliktu a nemôžu zostať bez jasnej a pevnej odozvy.

Agresii sa treba postaviť. Ukrajina tak činí pomocou armády a dobrovoľníkov. My môžeme a musíme prispieť svojim dielom, ak nechceme stratiť právo nazývať sa slobodnými občanmi, ak chceme vrátiť, či poslať ďalej odkaz slobody, ktorú sme získali v roku 1989. Je našou povinnosťou podporiť opatrenia, ktoré majú agresorom ukázať, že ich činy, ich vraždy nevinných obetí nezostanú bez odozvy. Je to to najmenej, čo v danej situácii môžeme urobiť.

Je hanbou slovenskej vlády, že má v čele človeka, ktorý svojim vystupovaním spochybňuje sankcie, zavedené voči Rusku a jediné, čo ho zaujíma, sú ich ekonomické dopady. Ukazuje v plnej kráse mentálny svet človeka, ktorý má oveľa bližšie k agresorom, ako ich oponentom.

Na druhej strane je potešujúce vidieť, ako rozdielny postoj zaujal k sankciám slovenský prezident. Jeho vyjadrenie, hodné štátnika, ukazuje nám, ktorí sme mu dali hlas, že sme zrejme nevolili zle.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Líder OĽaNO Igor Matovič pre SME hovorí, že sa mu stalo niečo závažné.

KOMENTÁRE

(Ne)obyčajný človek Igor Matovič

Lídra Obyčajných ľudí šikanuje koalícia, no sám zo seba robí ľahký terč.

KOMENTÁRE

Ako sa žije v kraji, kde bane miznú

Vnímajú ich ako náletové buriny, ktoré sa uchytili v pustnúcom kraji.


Už ste čítali?