Začnem azda vecami, ktoré ma potešili:
1) strana 99%, ktorá zrejme vznikla podvodom a ktorá v rámci kampane porušila azda všetky pravidlá, ktoré sa len porušiť dajú, sa nielen že nedostala do parlamentu, ale vzhľadom na nízky výsledok nedostane ani príspevok za hlasy vo voľbách. Je príjemné zistiť, že za peníze není úplně všechno k mání, pane Weissi.
2) primitívni nacionalisti zo SNS zostali takrečeno na prahu chránenej dielne na Hradnom kopci (copyright Nataša Holinová). Nemajme ale ilúzie, tak, ako v roku 2002 za to vďačíme hlúposti národniarov, ktorí sa nepoučili a založili ďalšie 2 strany a snahe Roberta Fica loviť voličov aj v tomto rybníčku.
3) Vladimír Mečiar sa zrejme odoberie definitívne na úplne nezaslúžene pokojný politický dôchodok. Namiesto mreží a väzenskej stravy ho v Elektre určite kŕmia dobre.
Tým sa ale výpočet toho, čo ma na týchto voľbách potešilo aj končí.
Nie je nič pozitívne na tom, že SMER vyhral voľby. Ani porážka pravice a vďaka tomu šanca na jej vnútornú obnovu, ani šanca na to, že sa behom týchto štyroch rokov môže Robert Fico znemožniť pred svojimi voličmi, nestoja za tie peniaze, ktoré nás bude stáť socialistický experiment ušetriť bez toho, že by sa šetrilo a ani za deštrukciu právneho prostredia, ktorá bude zrejme túto vládu sprevádzať, ak bude pokračovať v činnosti z rokov 2006 - 2010. O tom, že akékoľvek opatrenia zaplatí stredná vrstva, prehlásená Ficom za boháčov (lebo tých skutočných boháčov si pohnevať nemôže, mnohí z nich ho platia), ani nehovoriac.
Neteší ma, že rovnako ako národniari, aj pravica je úplne rozbitá na mnoho strán. Nie som nadšený fanúšik systému dvoch veľkých strán, ale musím povedať, že má aj svoje nesporné výhody tam, kde fungujú aj vo vnútri strán normálne pomery a obmena lídrov. Takýto systém ale nemožno naordinovať z pozície lídra jednej z pravicových strán, musí vzniknúť zdola, jednoducho preto, že si všetci uvedomia, že inak nemajú šancu. Pokiaľ bude musieť byť každý predsedom, bude ťahať pravica v boji s jednotným a na ľavici teraz vlasne jediným SMER-om za kratší koniec.
Slovenská pravica mi svojimi šancami na úspech na prevažne ľavicovom, ba až komunistickom Slovensku veľmi pripomína slovenský hokejový tím na majstrovstvách sveta. Ak prídu všetci z NHL, ak je dobre zvolený tréner a kapitán, ak sa hráči pred turnajom nepohádajú a nerozdelia na niekoľko skupiniek a v neposlednom rade, ak sú súperi z nejakého dôvodu nie úplne vo forme, tak vtedy a bohužiaľ jedine vtedy, máme šancu byť majstrami sveta.
Môžeme len dúfať, a robiť všetko preto, aby sa to raz zmenilo. Nemyslím si, že to bude o štyri roky.
Ale strašne rád by som sa mýlil.
