Medzi dohady podľa mňa patrí všetko, čo sa hovorí o samotnom odpočúvaní. Neverím, že sa niekedy na Slovensku dozvieme, čo sa skutočne stalo. Ešte menej po tom, čo "vyšetrovanie" povedú Trnka s Blanárikom.
Dohadov bude stále veľa a niektoré veci sa zrejme nevyšetria nikdy. Tak, ako sa nevyšetrila vražda Daniela Tupého, Ernesta Valka, alebo Ľudmily Cervanovej, tak ako sa nevyšetrí "hlas podobný hlasu", alebo kauza "platina". Tak ako nikto nepôjde sedieť za kauzu emisie, či predražené a protiústavne stavané diaľnice a mnoho ďalších... Slovami klasika, Mikuláša Dzurindu, by sa dalo povedať, že "nie je politická vôľa".
Medzi fakty patrí podľa mňa to, že novinári odsúdili Galka verejne skôr, než sa čokoľvek dokázalo, že nebrali vôbec do úvahy, že celá kauza môže byť spravodajskou hrou (pričom netvrdím, že ňou je, to nevieme, ale je tu reálna možnosť, že to tak môže byť).
Faktom je, že sa premiérka v procese odvolávania zachovala neslušne (nepíšem grobiansky len preto, že je dáma). A faktom je, že sa svojim vyhlásením o neprípustnosti odposluchov novinárov aj v prípade ich legálnosti sama zbavila práva na rešpekt a úctu. Politik, ktorý vyhlási legálny (teda v súlade so zákonom) postup za neprípustný, si ju podľa mňa nezaslúži. Ani voličské hlasy.
Čo bude ďalej? No nič. Tí, čo to potrebovali, sa zbavili Galka, premiérka je kamarátkou všetkých médií, čo sa pred voľbami vždy hodí a my môžeme ďalej len krútiť hlavou nad tým, čo sa to zas v tejto banánovej republike deje. Očividne na nás toho do volieb čaká ešte viac.
