Nechápem niektoré veci, ktoré sa tu dejú.
Nechápem, načo Richard Sulík zvoláva komisiu na posúdenie toho príšerného paškvilu, ktorý podaktorí optimisti nazývajú sochou Svätopluka, keď potom stiahne chvost a neriadi sa odporúčaním sebou zvolanej komisie. Nie že by ma jeho rozhodnutie prekvapilo. Už predvolebné manévre okolo možnej spolupráce s HZDS po voľbách nasvedčovali tomu, že tento pán má trošku problém zaujať zásadný postoj. Takže celá komisia bola zrejme len dymová clona, ktorá mala vec na chvíľu odpratať zo záujmu verejnosti. Nuž, nepodarilo sa, verejnosť má záujem aj naďalej, ale podľa Richarda Sulíka si verejnosť svoj záujem (na tom, aby verejné priestranstvá nešpatili predvolebné sochy od starých súdruhov) môže strčiť dakam. OK Richard, pochopili sme, OK.
Nechápem, prečo si Martin Chren a Ivan Švejna nezbalia potichu švestky a neodídu zo svojich funkcii. Je úplne jedno, či bol porušený zákon (zrejme nebol), či súťaž bola úplne korektná (zrejme nebola) a je úplne jedno, či brali od minulej vlády peniaze. Aj keď brať peniaze od vlády, ktorú inak zúrivo kritizujem by mi spôsobovalo problémy pri rannom pohľade do zrkadla. Je možné, že to tak v neziskovom priestore funguje, nikdy som v ňom nerobil. Ale neupratať si majetkové vzťahy pred nástupom do funkcie je chyba, za ktorú sa v slušnej spoločnosti platí. Keď sa Iveta Radičová vzdala mandátu poslanca kvôli porušeniu rokovacieho poriadku a teda zákona, povedal som si, že je to veľmi dobrá vec nielen ako príklad, ale aj ako zdroj morálnej autority. Čudujem sa preto, že ju teraz, v podobnom prípade nevyužije a nepožiada týchto dvoch pánov, aby za svoju chybu zaplatili. Morálna autorita nie je konštanta, nevyužitím v správnom momente stráca významne na hodnote.
Nechápem, ako môže ktorýkoľvek novinár oslovovať politikov bývalej vlády s akoukoľvek otázkou okrem tej, kedy vrátia, čo nakradli. Ale zrejme je to v rozpore s novinárskou etikou, keď by za opozíciu boli oslovovaní ľudia, o ktorých sa nevie verejne, že si popri ministrovaní zriadili výnosný „bočák“, alebo o ktorých sa vie, že drahšie a horšie už naozaj obstarávať nemohli, lebo taký nízky štandard nedosahujú ani v rovníkovej Afrike. Tomanová, Vážny, Jahnátek a im podobní viťúzi skutočne nemajú verejnosti čo povedať. Iba ak by sa za svoje „pôsobenie“ chceli ospravedlniť občanom, z ktorých daní v lepšom prípade mrhali a v horšom zrejme kradli.
Politika je skutočne o presadzovaní záujmov. Tie moje, ako zrejme aj mnohých ďalších príslušníkov strednej vrstvy, ktorí volili pravicu nielen proti Ficovi, ale hlavne preto, že si myslia, že práve pravica by mala hájiť ich záujmy sú dosť jasné. Vláda, ktorá bude šetriť na výdavkoch poriadne a tam, kde to neohrozí fungovanie štátu, vláda, ktorá nehodí konsolidáciu Ficom a Počiatkom rozbombardovaného rozpočtu na plecia tým, čo majú normálny plat, vláda, ktorá dôsledne odstráni právne paškvily z Ficovej dielne, vláda, ktorá nenechá zdravotníctvo napospas nekoncepčným kšeftárom a vláda, za ktorej členov sa nebudeme musieť hanbiť, alebo sa obávať, čo, kto a kedy na nich zas vytiahne. Je to tak veľa? Na Slovensku asi áno. Ale ešte je čas, niečo s tým urobiť.
Takže okrem toho, že niektoré veci nechápem, som aj zvedavý. A rád sa nechám prekvapiť.